Smutne...
V kúte izby sedí dievča bez tváre,
jej mozog je vymytý po tráve,
má zmätok v hlave,
nečudo, keď je v takom stave.
City, myšlienky sa pomaly vymazali,
ale malú stopu však zanechali.
Prázdne miesto, ktoré zaberali,
je opustené ako ona, bez trávy.
V kúte izby malé dievča kľačí,
to čo práve počulo, jej dokonale stačí.
Hádka ľudí najbližších jej srdce zviera,
čo s tým narobí, keď jej otec jej zviera.
Okno je otvorené,
dvere zabednené,
srdce potrhané,
jej city zanedbané.
Otvára srdce za novými možnosťami,
lepší život je možno za dverami.
Vonku v mraze dievča leží,
nejaký neznámi jej na pomoc beží.
Mrazivá tma jej telo hladí,
zatiaľ čo ľadový sneh ho jemne
chladí.
Skutočný svet je pre ňu minulosť,
Bez nazvu
Tvoje slzy sú môj smiech
veď plakať to nie je hriech
Aj ked viem, že nie som sám
do prázdnoty pozerám
iba tak hľadím.
Žena smutná, skrytá za tvárou masky
Muž z pýchy stvorený
nenávistou zronený
Slzy-to je jediné čo mám
aj keď do okien len pozerám
stále ta hľadím.
Čo ak zazriem ťa
budem môcť plakať ?
Možno uvidím ťa smiať sa
a život bude veselší
možno prinútim ťa báť sa
o ten okamih pestrejší.
Som len oko jednej tváre
tá tvár bezo mňa je nič
som pohľad, ktorý sa díva márne
kde slzy sú ostrejšie jak bič.
(Swet) si ty
na dnesny den si kupuju listky,
pred okienkom uz stoji zastup,
slnko si kupilo zubnu pastu,
tvoj usmev ti uz nechce zavidiet,
vietor zas sepol par mudrych viet,
o tom ze kazda hviezda raz zhasne,
nepocuvaju ho, ved je to jasne,
ta hviezda si ty, plna sala na teba caka,
chcu svetlo a zvuk, z polystyrenu draka,
ze neprides, tak to uz sa stava,
zajtra pridu ini pozriet co je slava,
k prazdnemu podiu ruky davat
a o par cisle zatial vyrastie trava...
to nevadi, je to tvoja show a ty jej hviezda,
pravda je i to, co sa ti nezda,
pocuva svoju hudbu a sedi v rohu,
v pocmaranej sadre ma umelu nohu,
no predsa vstane a pozrie sa do neba,
vstane a pojde si kupit listok na teba.
Milovat!...
Počúvam zamilované piesne,už ani smútiť, len taq, sa mi nechce.
To predsa neni môj štýl,
s radosťou si vezmen rýľ,
a idem pomáhať
všetkým, kto si len trúfne ma o to požiadať...
Weď ja som predsa emocionálne emo
nie niaqy debilný skinhead
čo vezme prvé steblo
a ide s ním het...
Chcem naplno prejavovať svoje city,
ktoré možno nepochopí nikto ani ty!
Lebo ja milujem jedného človeka,
čo vyzerá jaq krásna krajina odveká...
Mám ho veľmi rada,
no nechcem ho len za kamaráta!!!
Chcem ho mať stále pri sebe
cítiť jaq dlho pri mne bdie...
cítiť jeho dotyky,
ktoré budú nežné ako ty...
Proste ja ho chcem
mno jedno wiem,
že je si stojím za slovom,
a nedám mu hneď len taq zbohom!!!
BOLEST!!!...
Sedi smutny anjel na oblaku,po lici mu steka slza smutku.
Od bolesti sa tam zvija,
wed mu puka dalsia zila!
Zarmutok on ma velky
wed je bez svojej lasky...
Ona ho bezbolestne opustila
a len smutok a uzkost zanechala...
On tam pomalicky vykrvaca,
no ona sa len v dialke straca...
Zrazu v anjelovi nieco hrklo
z poslednych sil sa nadychol...
Postavil sa!
No uz sa neobracia!
Zivot ide dalej
aj ked to nie je rozkvitnuta alej!
Prawe zistil, ze to nestoji za to
aby zahodil svoj zivot...cize zlato!!!
Náhledy fotografií ze složky EmO Boy
cawteq
(Hadrik, 2. 4. 2008 13:46)